Prečo školské úlohy ožijú na čerstvom vzduchu
Príprava do školy je tiež nejaká podstata, ktorá môže mať inú formu. Nemusíte hneď meniť klasickú školu, postačí občas nabúrať stereotyp po škole. Dokonca to funguje aj raz za čas. Nejde sa zo školy domov, ale niekam na malý výlet, kde sa budú robiť tie isté úlohy ako doma, v tom istom rozsahu ako doma (možno aj väčšom), ale je to úplne iné, keď sa to neudeje doma, ale niekde inde.
Výber miesta
Samozrejme záleží od možností, kde žijete. Dcéra má školu v Bratislave, žijeme v neďalekom meste, na trase máme kvantum možností, využívame ich dosť. Zrejme jediné, na čo treba myslieť je, aby boli podmienky na písanie, pokiaľ treba spraviť práve aj takú úlohu, pri ktorej sa píše. Čiže nejaký stolík. Elementárna čistota, aby ste nepošpinili pomôcky. Buď si nabaliť väčší olovrant alebo ľahkú večeru, alebo myslieť na to, kde sa napokon aj najete. U nás fičia okrem iného polievky v termohrnčeku na kávu.
ZOO
Rovno zo školy do ZOO? Prečo nie? Berieme všetky veci do batohu a presúvame sa za dobrodružným robením úloh niekde v ZOO. Dcéra pozná podmienky. Ide sa na výlet, ale to hlavné, čo tam splníme je príprava do školy. Všetko navyše je príjemný bonus. Podmienky berie. Zmluvu nepodpisujeme, fungujeme ale ústnou dohodou právne záväznou.
Ja nesiem iné veci, aj pre mladšiu sestru, takže školáčka si svoje veci musí niesť sama. Problém to nie je. Dobre sediaci batoh, ktorý nie je zbytočne ťažký, vybavené. Prejdeme sa pomedzi zvery, zopakujeme nejaké vedomosti z ríše živočíchov. Blížime sa k najväčšiemu ihrisku. Tam sú aj stolíky a lavice, to bude naše miesto na školu. Dohodneme sa, že teraz je ten čas.
Takto v ZOO sme vybavili úlohu z matematiky, opravu diktátu a 20 minút denného povinného čítania nahlas. Pomedzi to padla polievka a obložené chlebíčky.
Po škole pokračuje zábava, ihrisko, pavilón opíc. Priznám sa, že v ZOO to bolo zrejme prvý raz aj naposledy. Pozorovali sme opice a obe sme videli, že nie sú práve najšťastnejšie, a nielen tie. Nezatracujeme koncept zoologických záhrad ako takých, ale asi by to chcelo pre zvieratá lepšie priestory. Nabudúce ideme zase inam, na iné obľúbené miesto. Tam chodíme asi najčastejšie.
Farma, koliba, botanický chodník
Najčastejšie chodíme venčiť úlohy na Biofarmu v Stupave. Je tam všetko potrebné na učenie, dokonca aj knihy na čítanie nahlas. Flóra, fauna na pozorovanie. Aj jedlo podľa potreby. Nesporná výhoda je, že sa tam dá fungovať aj v blate a daždi.
Samozrejme platí, žiadne počasie nie je na prd, môžete byť len na prd pripravení. Preto aktívne deti majú na sebe funkčné oblečenie, v daždi stačí softshell, podľa teploty buď zimný hrubší alebo letný tenší. A samozrejme treba chrániť aj školské pomôcky, ktoré nesieme neraz do nehostinných podmienok. Okrem ľahkosti batohu a ergonómie strihu je myslím dôležité mať istou, že nepremokne. Bergans má vo výbave aj klasický pršiplášť na batoh. Veľmi šikovná vecička.
Takže vybehať sa hoc aj v daždi a následne schovať sa pod strechu splniť dohodu, rozumejme úlohy. V miestnej kolibe majú viacero kníh, takže na povinné čítanie vyberáme texty tu. Ťažie aj ľahšie.
Jasné, že keď je pekne, možností je omnoho viac! Boli sme sa tu učiť angličtinu. Slovná zásoba ku kapitole My farm.
Zhodou okolností práve tu nakrúcali aj pasáž zo Spievankova 4, ktoré je o veselom učení angličtiny. Pig, goat, horse, dog, cat, sheep, cow,... všetko tu je! Už sa to pomaly naučila aj dvojročná, keďže si to tam vždy opakujeme!
Za salašom je botanický chodník, výborný na učenie botaniky. My sme naposledy odoberali kôrotlače. Sú tam aj exotické stromy typické pre rôzne kúty sveta.
Funkčne a aktívne
Škola, výlety, outdoor učenie, na toto všetko stačí jedna výbava, ktorá je kvalitná. Netreba na výlety jeden batoh a do školy iný, dobrý model poslúži veľkosťou, priehradkami a nastaveniami hĺbky na rôzne situácie. Jednoduchá softshellová bunda poslúži rovnako dobre cestou do školy ako aj cestou na výlet. Softshellové gate natiahnete hocikedy na legíny keď sa zrazu počasie zopsuje.
Už rozmýšľate, kam sa pôjdete najbližšie učiť vy? My máme v pláne do Botanickej záhrady.
Text a foto: Martina Töröková