Leto, nosenie detí, výkon a netreba dieťa prezliekať? Tajomstvo ako na to prezradené!

Prvé dieťa som nosila v čistej bavlnke. Však prírodný materiál, nie? Každá turistika znamenala, že pri každom jednom vyložení z nosiča prezliekam navlhnuté dieťa, v batožine aspoň 2-3 sady detského oblečenia na výmenu. Ako to už chodí, druhé dieťa ide s dobou a vždy prináša príležitosť na ďalšie a ďalšie vychytávky. Takže pri prírode ostávame, ale bavlnka to nebude.

Vyrážame na prvú letnú testovaciu túru s dieťaťom v body a spodkoch zo 100 % merina. Jasné, že balíme aj náhradné oblečenie. Plní dôvery len jednu verziu náhradného oblečenia. Štart je na Hrebienku, popri Zamkovského chate, ďalej hore. Máme zálusk na sýtu polievočku vo vyššej nadmorskej výške, cieľ bude Zbojníčka. 

Nosené dieťa má za sebou prvý polrok od začiatku chôdze, nuž pokúša sa o samostatný prechod vysokohorským terénom. Našťastie sa nechá čoskoro „ukecať“ na pohodlie nosiča a zaujímavejšie tempo na tele rodiča.

Dávame si s mužom do tela. Dieťa zaspáva, kým sa dá šliapať nerušene, ideme v tempe ako za mladi, rozhodne plánujeme vyjsť pod limit z plánovača trasy na hiking.sk. Dieťa na chrbte, dieťa sa budí, ide dopredu, predsa len to tam má atraktívnejšie s prísunom dojčenských tekutín. Som zvyknutá, pod nohy si vidím dostatočne, kebyže nie, vyťahujem paličky. 

Z výšky vidíme plesá, posledná zákruta, vieme, že sa už čoskoro zjaví aj chata. Tečie zo mňa, nebudem klamať. Míňame posledný snehový fliačik pred Zbojníčkou, ktorý sa vždy udrží aj do začiatku leta, ale fakt zo mňa leje. 

Vrútime sa nadšene do chaty, čas dobrý, dieťa zobudené, ide von z nosiča, muž už vyťahuje náhradné oblečenie, ale chytám, „čumím ako puk“, netreba. Ja - nosička dieťaťa, mokrá košeľa, mokré tielko pod ňou, dieťa - ešte pred chvíľou kontaktne blízko v ergonomickom nosiči nalepené na mne - nič, suché, ani ťuk.

Spokojné suché dieťa, teda s výnimkou plienky, ale na to je aj merino krátke. Sme na chate, neprezliekame. Proste detské funkčné oblečenie to ustálo. 

Zídeme dole. Kontrola na Hrebienku pohoda. Opäť len prebaliť. Zvezieme sa do Smokovca, ideme sa osviežiť miestnou kyselkou. Dieťa pobehuje pri prameni v tom istom, do čoho som ho obliekala ráno. 

Pyžamo sľubujem dám už iné, ale len preto, aby sa merino prevetralo a na ďalší deň ide na výlet v preverenom bodyčku. Nie, nie je to nechutné. Merino vlna je v termoregulácii a v istej miere samočistenia nenapodobiteľný materiál. 

Staršia dcéra už nie je žiadne voňavučké bábätko, bavlnené tričko by som jej rozhodne nedala dva dni po sebe, obzvlášť nie v lete, obzvlášť nie po nejakom fyzickom výkone. Prevetrané merino v pohode. 

Áno, aj ja nosím merino. Moje prvé merino pochádza z roku 2009 a nosím to jedno tričko dodnes. Kúpila som si ho na trojtýždňový trip Faerské ostrovy a Island, a za celý ten čas som ho preprala raz. Nikto pri mne neodpadával, takže asi sa to dalo zvládnuť, v noci sa vždy prevetralo niekde v stane.

Dnes je merino oblečenie v akomkoľvek strihu a veľkosti omnoho dostupnejšie, a teda aj decká si ho zaslúžia. Rastúce prvky z neho spravia kúsok aj na 2 roky, čiže žiaden strach z rýchleho vyrastenia. Merino oblečenie pre deti si ale hlavne zaslúžia aj ich rodičia, lebo šetrí čas, miesto (v skrini aj v batožine) a napokon aj prostriedky. Netreba ho šanovať len na veľké výlety. Proste hocikedy a hocikde, termoregulovať v lete je mimoriadne praktické kedykoľvek. Vyskúšané a overené!

Text a foto: Martina Töröková

Stránka používa cookies. Viac sa o nich dočítate tu. Bez registrácie sú dáta anonymné, po registrácii máte plné právo s nimi manipulovať ako chcete.