V jednom tričku viac výletov po sebe. Nechutné?
Je leto, testujeme nemecké Alpy, región Allgäu, na hranici s Rakúskom. Charakter stredísk je podobný ako u našich rakúskych susedov.
Lanovky
Ak sa ocitnete v podhorí Álp, s najväčšou pravdepodobnosťou vám na okamžitú orientáciu poslúži google a to správne kľúčové slovo. Deti ocenia časť výletu pomocou lanovky, ale samozrejme ide to aj bez nej. Avšak tam, kde je lanovka, sú väčšinou aj dobré služby, hustejšie koncentrované, aj nejaké ihriská ako bonus.
Čiže lanovka, nejaká Bergbahn, väčšinou nazvaná podľa kopca alebo lokality a –bahn, by som označila ako bod číslo 1. Stretnete sa s modelmi od výmyslu sveta. Od sedačkových, cez rôzne druhy kabín, buď klasické kapsuly, ktoré jazdia dokola alebo veľkokapacitné jednokabíny. Tie idú väčšinou do zaujímavých nadmorských výšok, ale vystojíte si dlhší rad. Do niektorých vás pustia aj s kočíkom, v každom prípade deti odvezú v sprievode rodiča v každej. S kočíkom vás pustia prednostne, s nosičom to až tak ľahko nefunguje.
Spoľah, že informácie stretnete cestou
Na Slovensku som zvyknutá plánovať túry cez stránku www.hiking.sk, ktorá vyhodí kilometre, výškový profil trasy, aj predpokladaný čas na jej zdolanie. Aktuálne preferujem na deň cca 10 km, aby to zvládli aj deti, najmä teda dieťa, ktoré už neponesieme.
Keď ideme na úplne neznáme miesto v inej krajine, kde to nemáme takto dobre zmapované, hodí sa mapa, všakže? Lenže mapa, aby bola dosť podrobná, bude vždy pokrývať relatívne malý región. Pre Alpy je dostupných viacero aplikácií na plánovanie trás, no ak vás neláka tento druh naplánovania výletu, s čistým svedomím technológie vynechajte. Môžeme totiž zadefinovať v plánovaní alpského výletu s deťmi bod číslo 2 a to je spoľahnutie sa, že trasu si naplánujete až na začiatku výletu. V každom lanovkovom stredisku aj v lete nájdete leták s mapou a tipmi na to, čo sa dá podniknúť v danej lokalite, spravidla aj konkrétne túry s označením obtiažnosti od ľahkých po ťažké.
Všade uvádzajú časový odhad, prípadne výškové metre. Čiže výlet odštartujete tým, že sa zorientujete pre daný región, kam sa vyberiete, akou trasou, koľko vám to bude trvať a kde môžete počítať s chatou a nejakým občerstvením. Respektíve skôr opačne, vpasujete do svojich časových, kondičných a konzumných možností a potrieb to, čo vám bude vyhovovať z ponúkaných možností, prípadne si nakombinujete vlastnú. Na toto sa jednoducho môžete spoľahnúť, že informácie nájdete, budú prehľadné a v šikovnom prevedení. Len rátajte s tým, že budú v nemčine, no mapu zvládnete prečítať aj bez základov tohto jazyka a na popisy túr bude stačiť úroveň zo základnej školy.
Letáky z túr ocenia decká, ak si robíte napríklad denník výletov. Naša dcéra sa potešila, že nemusí písať, len uvedie dátum, lokalitu a polepí, čo si povystrihuje.
Informácie čítať a vyhodnotiť
Bod číslo 3 nadväzuje na ten predošlý. Naozaj dôkladne si prečítať popis k vybranej trase rozhodne odporúčam. Viem veru prečo. Jeden deň sme sa vybrali do lokality, ktorá mala byť určená vyslovene na ľahké rodinné výlety. Vedeli sme, že sa budeme pohybovať v pásme cca 1500 m n. m., pôsobilo to veľmi babyfriendly a nenáročne. Hodinka od lanovky na vrchol kopca. Začalo zľahka popŕchať, tak sme si povedali, že buď ideme na to hneď, alebo to môžeme rovno zabaliť.
Až po túre som si prečítala, že výstup si vyžaduje dôraz na obuv, v ktorej sa nešmýka a deti musíte držať celý čas za ruku. Áno, presne taký typ trasy to bol, aj s reťazami a slušným prevýšením, úzkymi chodníkmi ponad strmé zrázy. Krása! Až taká, že foťák ostal takmer celý čas v batohu a keď sme do vrcholovej knihy vpisovali, že i pršalo aj sa kĺzalo, to sme ešte nevedeli, čo bude o 10 minút neskôr nasledovať.
Po spustení silného dažďa totálne klzké kamene a korene stromov, jedno dieťa v nosiči a druhé samozrejme celý čas za ruku, aj keď som tú inštrukciu čítala až v suchu po bezpečnom návrate z hôr. Kebyže to ale čítam včas, asi by sme tam v daždivý deň ani neliezli.
Výbava
Teplota dole a teplota vysoko hore môže byť rozdielna aj o 10 či 15 stupňov. Bod číslo 4 platí pre akýkoľvek horský výlet v lete a je o výbave. Naozaj budete potrebovať zbaliť ešte ďalšie dve vrstvy oblečenia. Čiže ak začínate s krátkym rukávom (prvá spodná vrstva), na to budete prihadzovať dlhý rukáv (druhá stredná vrstva) a v zálohe bunda ako ochrana pred zimou, vetrom i dažďom (tretia vonkajšia vrstva). Áno aj bunda v lete. Ako v Tatrách, tak aj v Alpách.
Naša výbava na letnú turistiku: tenké softshellové nohavice bez zateplenia, softshellová bunda, merino tričko, mikina, merino tenké ponožky
Štyri dni po sebe som deťom obliekala dokola to isté. Teda s výnimkou nohavičiek. Oblečenie sa cez noc vetralo a cez deň funkčne slúžilo. Spodná vrstva, teda hygienicky najnáročnejšia – tričko s krátkym rukávom. Zloženie? Merino a tencel. Merino je skvelé samo o sebe a merino + tencel je na leto a odvádzanie potu či rýchle schnutie ešte lepšie. Sedemročná dcéra toto tričko pomenovala ako to najlepšie, aké kedy mala. Prvý deň po návrate z výletu som jej večer pripravila veci na prezlečenie, po chvíli pozerám, slečna sa chichoce, zabudla si to merinotenclové vyzliecť. Vraj ho na sebe ani necíti, tak si rovno naň natiahla náhradné triko. Každé ráno som funkčnú bielizeň podrobila čuchovému testu a zakaždým výsledky dobré, takže ďalší výlet zas v tom istom.
Ponožky vlnené, tenké merino, striedame dva páry, viac ich netreba, fungujú rovnako. Vyvetrať a ide sa ďalej. Na nohy letný ľahký softshell. Hore microfleece alebo opäť merino a napokon bunda. Väčšinou softshell, ktorý znesie aj istú dávku dažďa. Má rozhodne vyšší vodný stĺpec ako bežné tenké letné bundy do dažďa, no okrem toho aj zahreje a neprefúka. Po ruke „buffka“ použiteľná na čokoľvek. Ako šál, ako čelenka, ako čiapka, v núdzi aj ako vreckovka, ale to nikomu nehovorte. Máme ich viac, tie striedame. :) Obuv, akú uznáte za vhodné, leto umožňuje vzdušnejšie verzie, samozrejme pokiaľ nezaprší, všakže. Ale po snehových ostrovčekoch, ktoré sa často udržia celú sezónu sa dá v pohode pobehať aj v sandáloch. S ponožkami. No a čo!
Určite nezabudnúť na paličky. Nemusí mať každý člen výpravy po dve. Nám sa osvedčilo chodiť v zložení rodič s dieťaťom sa rovná jeden pár. Každý má v jednej ruke paličku a druhú voľnú. Buď na držanie sa navzájom alebo pridržiavanie sa jednou rukou niečoho, alebo len tak voľnú. To sa tiež občas hodí, napríklad pri vyjedaní motivačných dobrôt, ktoré do horskej výbavy nielen s deťmi patria tiež.
A ďalší výlet, ktorý sme s funkčným oblečením zvládli na jednotku, je za nami. Máte svoje osvedčené tipy a vylepšováky, ktoré využívate pri svojich rodinných dobrodružstvách?
Text a foto: Martina Töröková